Narodila som sa 13.11.1992 v Trenčíne. Od malička sme bývali v Hornom Srní. Ja, moji rodičia, brat a babka s dedkom (z maminej strany). Bolo tam fajn chovali sme veľa zvierat: zajace,sliepky,psa doma morča a sem-tam aj morky. Všetky som ich mala rada.Tiež som mala aj svoje malé stádo koníkov tých hračkárskych. Každý mal svoje meno. :)) Dedko mi bol vždy veľká opora,vždy ma vedel rozosmiať,potešiť,usmerniť.Pomáhal mi zhotovovať ohrádky pre tie moje koníky aby sa mohli pásť=) Už tedy sa u mňa akosi prejavil ten cit pre kone a všetky živé tvory.Niekoľko okamihov z tohoto obdobia sa mi vrylo do mojej pamatnej čiary v hlave a jeden je dosť zaujímavý. Samozrejme môj sen od malička bol mať vlastného koníka. Alebo teda aspoň toho malého chlpatého poníka.Stále som doprosovala rodičov aby to také chlpaté kúpili ,že môže byť aj na dvore aj na babkinej záhrade. =) destké predstavy. Raz vtedy mi tato povedal :,, pPočkaj až budeš mať 13 potom budeš mať koňa" Povedal to vtedy 8-9 ročnej dcére neviem presne ..Nikto nečakal že to vezme tak ako to vzala a naozaj bude čakať na toho svojho koníka...
Ďaľšia etapa v mojom živote- sťahovanie
Prichádza rok 2001 a my sa sťahujeme do Nemšovej kúsok od Srnia. Ťažké obdobie... Zmena pre vtedy 8 ročnú Engi bola veľká. =) Nový dom,ulice, ľudia... A nejvačšia zmena ŠKOLA!. Nastupovala som do 3. ročníka Základnéj školy. Vtedy bol školyský rok 2001/2002 A ja som pri nástupe mala 8rokov. Po roku usadzovania sa začínam vracať do Srnia ,no nie za starími rodíčmi ako by niekto predpokladal...
Nová kapitola....
Na konci Srnia v jednej firme nachádzam malú poničku Windu. Má 98cm v kohútiku. Vtedy stretávam a bližšie poznávam doteraz moju najlepšiu kamarátku Ivču Navrátilovú. Bližšie sa zoznamujeme my a my a Winda. Poznávame Windinu milú učiteľskú povahu.

Začali sme si vyrábať a zháňať všetky veci ,ktoré sa nám zdali aspoň trochu užitočné...kefy ,kýble,misky,laná,špagáty... Všetko! Tak sme si vyrábali vodítka ohlávky... Ovos mi kúpila babka ako darček k meninám...A tak sme si priali aj na Vianoce narodeniny... Ohlávku,vodítko,škrabák... Super časy... Začali sme sa voziť no vtedy Winda naša učiteľka vedela čo robíme.
Koľko krát sme spadli toľko krát sme sa postavili na nohy a skúšali sme to ďalej.Winda nás naučila toho toľko ako nijaký iný človek... Skúšala nás stále keďže sme nemali sedlo museli sme bez sedla. Ak sme sa neudržali v zákrute tak zakruty robila dovtedy dokedy sme na nej nezostali keď sme už vedeli zákruty a mali sme dobrú rovnováhu mohli sme pokračovať ďalej klus...neskôr cval.Všetky veci sme robili tak povediac z knížky.

Potom sme dostali naše prevé westernové sedlo a uždičku.Asi rok na to sme dostali anglické. jazdili sme môžem povedať veľmi dobre nato že nás nikto nikdy netrénoval...
Winda skákala vedela sa krásne zbaliť. Naklusať a nacválať na holeň.
Myslím že keď poviem že sme nikdy na ňu nemuseli použiť bičík mám pravdu. Winda ale mala problém s lonžovaním na pravú ruku pretože na pravé očko nevidí.Ale aj tak je to ten naúžasnejší, najkrajší, najprešibanejší poník na svete... Toto krásne obdobie trvalo asi 4 roky. 4 roky sme za ňou chodili či v lete či v zime. Od jari do jesene na bicykloch ,v zime nás vozila buď moja alebo Ivčina mama.
Rok 2005 - Na začiatku roku 2005 sme kúpili starý dom na našej ulici. Začali sme prerábať. Prichádzali prví brigádnici. A stále sa stavalo, búralo ,pribíjalo... Na jeseň boli už hotové boxy a zakladné veci pre kone... prišli jesenné prázdniny a ja som spýtala tata či by som si sem nemohla Windu zobrať... Na tých pár dní....Boli to pekné :) prázdniny. No ale aj tie raz museli skončiť len Winduška akosi stále bola so mnou. UŽ NIKDY NEODIŠLA!! :D Tak sa začalo obdobie vstávania a pocitu že ako tak mám vlastného chlpáčika...
Nastáva November a sladkých 13. Nezabudli ste ??? November a my chodíme pozerať nejaké tie koníky... Stále nič nenachádzame najprv ideme na východné Slovensko tam nie je nič chudučké alebo vysoké parkuráky ... Vraciame sa domov.... =( Druhý pokus- mierime na južné slovensko presnejšie Dunajská Streda. Najprv sa zastavujeme na koníkoch ktoré sa pásli na pastvine... Tam sa mi páčil akurát jeden arab ale to sa zamietlo :) Mám rada Araby ale nie sú to kone pre mňa. Aj keď možno niekedy.Ďalej idme do dvora plného vecí.Keď pán vytiahne náádherného ryšavého žrebca. V tej chvíli som nevedela čo si mám myslieť. Tak naňho hodia aj sedlo. No ja som na neho nesadla ani neviem prečo ... =) Tak odchádzam s pocitom že bol krásny ale bude to len sen...
4.12.2005 - Ráno tato hovorí priprav box. pýtam sa načo? Odpoveď nedostávam.Tak nastielame a nosíme seno.
Pýtam sa znova a dostávam odpoveď :
SI MAJITEĽKOU...koho no toho ryšavého Quartera... Šťastná ako v tej chvíli som odvtedy asi ešte nebola...Plakala som dlho dlho dlho... Nedá sa to opísať... =)
22.12.2005- Prichádza druhý koník Duck. tatov osudový. :) Tak začíname jazdiť. Ja a Ivča ... Vychádzky a na jazdiarni prežili sme toho moc aj zlého aj krásneho. Nikdy na ten čas nezabudnem.
Jarné prázdniny a prichádza môj prvý tréner v živote. Vlado Mihalovič z Omšenia.Učí ma mnohé zalkady jazdeckého športu,veľa preplakaných hodín v sedle. Mnoho myšlienok o tom že sa to nikdy nenaučím... Naučila som sa ! Na začiatku jari až do leta trénujem na moje prvé závody...Dopadli celkom dobre... až na tú trému a žalúdočné kŕče. Myslím že sme aj nejakú stužku chytili :) Dostávam sa na kurz Vaška Boránka. Tam poznávam Horsemanship a pozerám na základy... Týmto mením trénera a dostávam sa do tajov Prirodzenej komunikácie s koňom...
Jeseň 2006 začíname stavať kruhovku. Krytú so štiepkou naspodu. =) A trénujeme a trénujeme.
Rok 2007
Podozrenie
že Winda je žrebná je stále vačšie a vaščie.... Myslím si to len ja pár mojich
ľudí a babka,ktorá je u nás namiesto mojich rodičov. Tí sú v Austrálii
,poznávajú novú zem =) Tak sme všetci 3 veterinárom na výsmech... Že veľký kôň
ako je Francisco nemôže pripustiť Windu. Dobre . Ale aj tak zo svojej
vlastnej intuície zakazujem na Winde jazdiť
(január). Už nám nezostáva nič iné než čakať.
Február: Voláme veterinára aby sa prišiel na Windu
pozrieť či náhodu nie je žrebná. Počúva ale nepočuje nič tak sme smutní
všetci.Ale ja v kútiku srdca dúfam že sa mýlil...
24.2.2007 Sobota Jarné prázdniny- Chystáme sa jazdiť.Ideme cez výbeh a naraz vidím ako mi Winda rodí moje prvé žriebatko. Tak bežím a pomáham v čom sa dá volám veterinára. A nesiem ho narukách do stajne kde mu dávame teplé uteráky a snažíme sa o to aby sa postavil a napil sa mlieka. Moja druhá najšťastnejšia chvíľa. Ruky sa mi tak neuveritelene triasli... Nikdy v živote sa mi tak netriasli ako vtedy :))malý žrebček dostáva meno Barbaro
po udalosti ktorá bola v tom čase aktuálna a aby sme na skutočného Barbara nikdy nezabudli.
No myslím že meno je mu súdene pretože má v nohách neuveriteľnú rýchlosť.Je sice o polovicu menší než veľké kone no behá zarovno s nimi.
Tu na fotke má Barbaro 11 mesiacov a behá a behá a behá... V kruhovke ovláda obraty. Rytmus a prácu na vodítku... Moooc šikovný koník...
Máj 12.05.2007 Mama už to nyvdržala a kúpili sme kobylku meno Skiny. Je to riadna opica ale s mamou si výborne rozumejú... Má svoje vlastné názory a je držkatá ale je to naša komická Skinuška :)
Sezóna 2007 Je o moc úspešnejšia než 2006... Francisco je viac v pohode...a to ma teší.... uvidíme ako budeme pokračovať v roku 2008 ale to bude v aktualitách...
=) ahoooj =)
poník je sen detstva. kôň je poklad dospelosti....


Komentáře
Přehled komentářů
Ahojky ja mám 11 rokov a na ranč chodievam takmer každú nedeľu. Jazdievala som na Tarikovy ale teraz jazdím na Čikite alebo Čikine (neviem ktorá je ktorá lebo jedna je kôň a druhá kólia) ja tiež strašne moc túžim po koníkovy a ja si myslím že mám na to šancu. tatino mi povedal že si mám zlepšiť známky s angliny a on my naozaj nejakého kúpi. podmienky máme lebo mi tiež chováme okolo4000 králikov 20 sliepok, 5 psov, Andulky kravu a aj kozičky. farmu máme blízko pri nemšovej v dubnici. ale tú kravu máme doma za domom v mega veľkej mašťaľi takže je tam dosť miesta aj pre koňa.... (už pracujem na v tej anglištine)
milujem koniky
(kamilka, 15. 8. 2013 12:02)ahoj. Volam sa kamilka a aj ja som z Horneho Srnia a aj ja velmi milujem koniky a jeden konik kazdy vecer somnou zaspava volam ho Luky dostala som ho od jeziska.Mam teraz 9 rokov chodim sa pozerať na naozajske velke do Zavady,obcas sa na niektorom aj povozim.Raz ked vyrastiem tak si možno aj ja splnim sen a kupim si takeho pekneho akeho mate vy.
milujem koniky
(kamilka, 15. 8. 2013 12:00)ahoj. Volam sa kamilka a aj ja som z Horneho Srnia a aj ja velmi milujem koniky a jeden konik kazdy vecer somnou zaspava volam ho Luky dostala som ho od jeziska.Mam teraz 9 rokov chodim sa pozerať na naozajske velke do Zavady,obcas sa na niektorom aj povozim.Raz ked vyrastiem tak si možno aj ja splnim sen a kupim si takeho pekneho akeho mate vy.
ahoj Engi
(Filip, 22. 2. 2013 7:32)Z tochto by si mohla napisať aj knihu zažila si toho vela.
engi
(sara, 28. 1. 2011 10:06)
Je to velmi pekný sen engi aj ja by som scela mat kona .
Ale rodičia mi nescu kupit kona.
ahojky
(barča., 23. 6. 2010 11:05)ja se taky o kone zajímám a jestli bydliš nekde blízko tak kdybys mel zajem mohli bisme být kamošky ale jestli jo tak mi napiš na profil barbora.smolikova.10 jsem na lidech ale asi sis tím dala praci maš to moc pekny tak se dyštak ozvi pa pa
ahojky
(barča., 23. 6. 2010 11:05)ja se taky o kone zajímám a jestli bydliš nekde blízko tak kdybys mel zajem mohli bisme být kamošky ale jestli jo tak mi napiš na profil barbora.smolikova.10 jsem na lidech ale asi sis tím dala praci maš to moc pekny tak se dyštak ozvi pa pa
vazne super
(kikuXshenQa, 11. 11. 2009 20:32)
engy naozaj si to tu vsetko dobre opisala od dectva az do teraz naozaj si to pekne opisala a mas pravdu ked si nevie niekto z niakym konikom poradit ma prist za tebou a ty mu poradis som rada ze mozem chodit na ranc a ze som ta mohla spoznat lebo si fakt uzasna:)
je to krasne
(kikusqa, 2. 8. 2008 10:00)tak toto je fakt krasne....naozaj sa mi to strasne paci...mas pravdu winda je najuzastnejsi ponik na svete a neda sa na nu zabudnut..dakujem ete raz ze si mi dala sancu na nej jazdit a ucit.je to fakt sqela ucitelka,a inak tie zatacky skusala aj na mne:-)a o franciscovi sa ani neda pisat najkrajsi quarter akeho poznam.a vy dvaja ste najlepsia dvojka aka existuje...=D
.... Ty s velkým T.
(Markéta, 7. 4. 2008 21:51)Už dlouho jsem se chystala ti sem něco napsat,ale téměř jsem v tom neviděla žádný smysl,nebo jak to nazvat a vysvětlit.Prostě vím,že ty jsi člověk v mém životě na 1. příčce spolu s Ivankou ,Monikou atd.Nikdo koho znám se rozumem,moudrostí a pohledem na svět vám nevyšplhá ani po kotníky.Myslím že mohu být vděčná a já jsem že jsem vás dvě poznala...Ale ještě k tobě. Asi všichni si vzpomínáme na první chvíle,kdy jsme se viděli.Každý měl na věci kolem koní trochu jiný názor a tenkrát se to tak nebralo,ale ted ,jak už jsi jednou ty sama zminovala,když jsme se bavili , jsi prostě asi zatím jediný člověk na celý zemi ,který doopravdy miluje koně tak jak se mám...a ty snad chápeš co tím myslím...A já vím,že ty v životě něco velikýho dokážeš,my tři něco velikého dokážeme,jednou snad ano...
K meninám - 11.3.
(OmaHOmaH, 11. 3. 2008 8:28)
Beh žitia
Beh žitia- to sú kone cválajúce .
Zapriahne ich osud, čo zažína života sviece.
Keď sa žitia svieca rozhára,
človek rád do koča osudu, ešte pár koní pripriaha.
Keď sa oheň žitia naplno rozhorí,
človek ešte nevidí všetky osudu obzory.
Keď však koč žitia v behu ustáva,
tie pripriahnuté kone, človek odpočívať necháva.
Rád sa však obzrie na žitia cval,
obíde však miesta, kde osud kamene, trápenia,bolesti nechával.
Spomína na chvíle šťastia, ktoré mu osud dal
a želá si, aby ešte veľa - veľakrát žitia koč
a jeho cval o v l á d a l . HD
Super
(Dida, 10. 3. 2008 21:08)Je to krásne napísaný príbeh,niekomu sa proste žije a niekomu nie.Ale si dobrý človek napriek tommu že sa nemáme radi...všetko čo máš si zaslúžiš.Ešte raz - super
Životná cesta - 9 čistota srdca
(OmaH, 5. 3. 2008 15:38)Dnes som si detailne prezrela túto Tvoju stránku a musím povedať, že je super. Je perfektným doplnením Vašej stránky horsemanship.sk. Tu sa žije , tu to iskrí. Tie fotozábery tomu dávajú tú iskru.Len tak ďalej pokračuj. Ešte k tomu Barbarovi .Bolo to tak ako si napísala. Chcela som len doplniť, že Winda Ti ho dala z vďačnosti zato, že si sa o ňu tak vzorne starala a ešte aj staráš i napriek tomu, že má ten handycap s okom a aj si už dosť pamätá. Tak je to v živote- dobre sa dobrom odplatí- i keď niekedy treba počkať. Teraz už len na tebe záleží - aký bude Barbaro - predpoklady sú dobré. Tá životná cesta 9 je číslo z tvojho dátumu narodenia - lebo hviezdy naznačujú , ale nenútia. Prajem Ti, aby aj naďalej riadky na tejto stránke boli písané tak , že sú počúvané srdcom, vnímané rozumom a milované dušou .HD
evalin@post.sk
(Alsuna, 27. 2. 2008 13:42)
Velmi pekny pribeh... Zo srdca napisany...
Zaujimalo by ma, kto sa este u nas nas Slovensku venuje Natural Horsemanshipu a ci sa organizuju aj nejake kurzy. Mna najviac oslovila metoda Montyho Robertsa, ale som otvorena vsetkemu novemu...
nóó
(mamička , 27. 2. 2008 12:16)pane bože , čo sme si užili s našou strelenou dcérou , snáď nám to vynahradí a pozve nás aj na pizzu
uf uf
(tato, 23. 2. 2008 22:09)
jo nekak tak to bylo a mezi tim aj ine veci
ale stalo to zato
Enginke
(semi, 22. 2. 2008 10:33)
jeeeej to je inak pekneeee......skoro som plakala ako roman......nee je to uzasne ta obdivujem....fakt....takto krasne piisat!
Jééj
(Lussy, 19. 2. 2008 19:04)
Ja už trinásť nemám :( vrátim čas :)
P.S moc pekne napísané
Ranč 13 Čikina alebo čikita
(Palffy Jančovičvá, 17. 4. 2015 18:35)